Tarička (Aubrieta)
Tarička, latinsky Aubrieta, je jednou z najvďačnejších jarných skalničiek, ktorá dokáže premeniť fádne kamenné múriky na tečúce koberce farieb. Táto nízka, vždyzelená trvalka pochádza z južnej Európy a strednej Ázie, kde prirodzene osídľuje vápencové skaly a sutiny. V záhradnej architektúre je cenená pre svoju neuveriteľnú intenzitu kvitnutia, kedy pod záplavou drobných kvetov takmer úplne zmizne listová zeleň.
Radenie produktov
Výpis produktov
Ovládacie prvky výpisu
Prečo je Tarička kráľovnou jarných skaliek?
Z botanického hľadiska patrí Tarička do čeľade kapustovité (Brassicaceae). Je to nízka, vankúšovitá trvalka dosahujúca výšku len 5 až 15 cm, no jej šírka môže byť vďaka plazivým stonkám značná. Listy sú drobné, sivozelené a mierne chlpaté, čo rastline pomáha hospodáriť s vlahou.
Hlavným lákadlom sú však jej kvety. Objavujú sa v apríli a máji a ich farebná paleta zahŕňa všetky odtiene fialovej, purpurovej, modrej, ale aj ružovú či čisto bielu farbu. Kvety sú štvorpočetné, typické pre svoju čeľaď, a napriek svojej malej veľkosti vytvárajú vďaka masívnemu počtu dychberúci vizuálny efekt. Moderné kultivary často ponúkajú aj plnokveté formy alebo listy s krémovým lemovaním, ktoré sú dekoratívne aj po odkvitnutí.
Aké stanovište a pôdu vyžaduje Tarička pre bohaté kvitnutie?
Aby vám Tarička robila radosť a nevysychala, musíte jej dopriať podmienky, ktoré simulujú jej horský pôvod.
- Svetlo: Bezpodmienečne vyžaduje plné slnko. V polotieni rastlina redne, stonky sa vyťahujú a kvitnutie je len zlomkom toho, čo dokáže na priamom úpale.
- Pôda: Kľúčom k úspechu je zásaditá (vápnitá), veľmi dobre priepustná pôda. Tarička neznáša ťažké ílovité substráty, v ktorých jej v zime vyhnívajú korene. Ideálna je zmes záhradnej zeminy, piesku a drobného štrku.
- Vlaha: Hoci je po zakorenení odolná voči suchu, počas kvitnutia ocení miernu zálievku. Najväčším nepriateľom je však stojatá voda, preto sú pre ňu ideálne šikmé plochy, skalky a suché múriky, kde voda prirodzene odteká.
Ako na správny rez a omladenie Taričky?
Najčastejšou chybou pestovateľov je, že nechávajú taričku rásť divoko bez zásahu. To vedie k tomu, že trsy v strede zdrevnatejú a vyholia sa.
Pravidlo úspechu: Ihneď po odkvitnutí (koncom mája) rastlinu rázne zostrihnite nožnicami, pokojne aj o polovicu alebo až na 2-3 cm nad zemou. Tento rez stimuluje rast nových, sviežich výhonkov, ktoré do zimy vytvoria hustý a zdravý zelený vankúš pripravený na ďalšiu jar.
Tarička je plne mrazuvzdorná, no v prípade extrémnych holomrazov jej môže pomôcť ľahká prikrývka z čečiny. V záhrade vynikne v kombinácii so žltým taričníkom (Alyssum) alebo bielym rožcom, s ktorými vytvára klasickú farebnú trikolóru jarných skaliek.