Živý plot

Výber rastlín pre živý plot

Základom úspechu je zvoliť vhodný druh alebo kombináciu drevín pre váš živý plot. Možností je veľa a každá má svoje pre a proti. Najčastejšie sa stretávame s ihličnatými živými plotmi – napríklad tuje (Thuja occidentalis) sú obľúbené pre rýchly rast a stále zelenú stenu po celý rok. Okrem tují sa vysádzajú cyprušteky, tisy alebo smreky. Výhodou ihličnanov je hustota a stálozelený efekt, nevýhodou môže byť, že pri zanedbaní strihu prestarnú a už nejdú zmladiť rezom tak dobre ako listnaté kry.

Listnaté živé ploty môžu byť opadavé aj vždyzelené. Opadavé (napríklad hrab, buk, vtáčí zob, dráč) na zimu síce strácajú listy, ale často si suché listy čiastočne držia až do jari (buk, hrab), takže clonia aj v zime. Ich veľkým plusom je, že sa dajú zrezať aj na staré drevo a opäť obrašia – teda ak aj plot zanedbáte, viete ho zmladiť radikálnym rezom. Vždyzelené listnáče (vavrínovec, cezmína) zabezpečia celoročnú zelenú stenu, no zvyknú rásť pomalšie a sú o niečo chúlostivejšie na silné mrazy. Populárny je tiež zmiešaný živý plot, ktorý kombinuje viac druhov – napríklad striedanie kvitnúcich krov (zlaticu, orgován) so stálozelenými. Takýto plot je esteticky zaujímavý a biologicky rozmanitý, priláka do záhrady hmyz aj vtáctvo. Nevýhodou môže byť menej jednoliaty vzhľad a mierne rôznorodá údržba (každý druh môže potrebovať iný rez).

Pri výbere rastlín zohľadnite, akú výšku a šírku má váš živý plot mať, koľko času mu chcete venovať a aké sú podmienky na stanovišti. Do tieňa sa hodí napríklad tis či vavrínovec, na slnko väčšina ostatných. Pre nízky lemovací živý plot zvoľte pomaly rastúce druhy (krušpán), pre vysoký rýchlo rastúce (tuja, hrab). Vždy kupujte kvalitné sadenice – buď s balom/koreňom (na jeseň a v predjarí) alebo v kontajneri (celoročne).

Výsadba živého plotu

Zakladanie živého plotu začína dôkladnou prípravou pôdy. Miesto, kam budete sadiť, dôkladne odburiňte a prekyprite do hĺbky aspoň rýľa. Ak sadíte dlhú líniu, oplatí sa vykopať súvislý jarok (priekopu) šírky cca 40–50 cm a hĺbky 30 cm. Pri jednostlivých jamkách hrozí, že rastliny nebudú v jednej línii alebo sa pôda medzi nimi nebude tak dobre spracovaná. Do vykopanej pôdy primiešajte kompost alebo záhradnícky substrát – živý plot bude na jednom mieste rásť dlhé roky, pôda by mala byť výživná už na začiatku.

Pred sadením namočte koreňové baly sadeníc do vedra vody (najmä ak sú bez kontajnera, s voľnými koreňmi). Potom rozmiestnite rastliny pozdĺž jarčeka vo vhodných rozostupoch. Spon výsadby závisí od druhu: 

• napríklad tuje sa sadia zvyčajne 50 cm od seba, 
• vtáčí zob 30 cm, 
• hrab 20–30 cm (pri dvojrade cik-cak sadení). 

Hustejšie sadenie znamená rýchlejšie zapojenie plotu, ale rastliny sa môžu neskôr viac tlačiť – často je optimálne nechať v rozstupe to, čo odporúča pestovateľ.

Zasypte korene zeminou a každú sadenicu mierne potiahnite hore (za kmienok) – tým sa korene prirodzene narovnajú smerom dole. Pôdu pri každej rastline utlačte nohami, aby dobre priľnula ku koreňom. Vysadený živý plot výdatne zalejte po celej dĺžke. Voda pomôže usadiť pôdu a odstrániť vzduchové medzery okolo koreňov.

Napokon, ak sadíte opadavý listnatý živý plot (napr. hrab, vtáčí zob), odporúča sa urobiť výškový rez ihneď po výsadbe – skrátiť všetky výhonky približne o jednu tretinu až polovicu. Hoci sa to môže zdať kontraproduktívne (veď chcete čo najskôr vysoký plot), tento rez podporí lepšie zakorenenie a najmä husté rozkonárenie odspodu. Plot tak nebude riedky pri zemi. Pri ihličnanoch sa po výsadbe rez nerobí, tam sa začne tvarovať až keď dosiahnu požadovanú výšku.

Strihanie a starostlivosť o živý plot

Aby bol živý plot pekný hustý, treba ho pravidelne strihať. Väčšinu živých plotov tvarujeme aspoň dvakrát ročne. Ideálny čas je koniec jari (máj – jún, po skončení jarného prírastku) a potom koniec leta (august), aby do zimy ešte trochu obrazil a neboli vidno strihané miesta. Niektoré rýchlorastúce ploty (napr. z vtáčieho zobu či tují) môžete strihať aj častejšie, pokojne 3–4x za sezónu podľa potreby. Dôležité je dodržať tvar: spodná časť plotu by mala byť o trochu širšia ako horná, aby svetlo dopadalo aj na spodné konáre a plot nevyholieval odspodu. Strihajte ostrými nožnicami alebo plotostrihom, pri vysokých plotoch využite rebrík alebo nastaviteľné náradie – buďte opatrní.

Okrem strihania živý plot potrebuje aj zálievku a výživu, hlavne kým je mladý. Prvé roky po výsadbe polievajte počas sucha aspoň raz za týždeň poriadne, aby voda prenikla ku koreňom. Mulčovanie koreňovej zóny pomôže udržať vlahu a zamedzí rastu buriny, ktorá by živý plot oberala o živiny. Každú jar nasypte ku koreňom kompost alebo pomaly rozpustné hnojivo určené pre okrasné dreviny – dodá to rastlinám potrebnú silu na zahustenie.

Pozorne sledujte zdravotný stav plotu. Monokultúrny rad jednej dreviny môže lákať škodcov (napr. pásavka tujová vie potrápiť tuje, vošky zase mladý vtáčí zob). Pri prvých príznakoch použite vhodný postrek. Tiež si všímajte, či niektoré časti nezaostávajú v raste – môže tam byť konkurenčná burina alebo iný problém v pôde. Občas sa stane, že jednotlivá rastlinka uhynie; neváhajte ju nahradiť novou, aby ste predišli vzniku medzery.

Dobre udržiavaný živý plot vám vydrží desiatky rokov. Časom, ak by prestárl a zredol, môžete pristúpiť k radikálnej obnove – pri listnatých druhoch sa dá zrezať veľmi nízko k zemi a nechať znova obrástiť (napríklad hrab či vtáčí zob to zvládnu výborne a omladia sa). Ihličnany sa takto zmladiť nedajú, tam pomôže iba dosadiť nové kusy do medzier.

Živý plot je investícia do zelenej pohody – vytvorí vám na pozemku súkromie, zníži hluk z ulice a stane sa pekným pozadím pre ostatné rastliny. Či už zvolíte vždyzelenú stenu alebo pestrofarebnú zmes krov, určite nebudete ľutovať. Každý záhradník potvrdí, že pohľad na udržiavaný živý plot poteší oko v každom ročnom období a záhrada vďaka nemu získa útulný, harmonický ráz.