Orlíček (Aquilegia)

Aká je botanická štruktúra a variabilita Orlíčkov?

Orlíčky patria do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Majú veľmi jemné, delené listy s modro-zeleným nádychom, ktoré zostávajú dekoratívne až do jesene.

• Kvety: Sú unikátne vďaka piatim nápadným ostrohám (výbežkom), ktoré smerujú dozadu. Môžu byť jednoduché aj plné, vzpriamené alebo prevísajúce.
• Farby: Existujú v takmer všetkých farbách a ich kombináciách – od čisto bielej, žltej, ružovej až po hlbokú purpurovú a čierno-modrú. Veľmi populárne sú dvojfarebné kultivary.
• Výška: Od nízkych skalničkových druhov (15 cm) až po vysoké záhonové odrody (80 cm).

Aké stanovište a pôdu vyžaduje Orlíček?

Orlíček je „lesná“ trvalka, čo určuje jeho preferencie.

• Svetlo: Najviac mu vyhovuje polotieň. Zvládne aj slnečné miesto, ak je pôda dostatočne vlhká, ale kvety na slnku rýchlejšie odkvitajú.
• Pôda: Uprednostňuje humóznu, stredne vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Je citlivý na trvalé zamokrenie v zime.
• Krátkovekosť: Orlíčky sú známe tým, že sú to krátkoveké trvalky (vydržia 3 – 4 roky). Ich prežitie v záhrade je však zabezpečené mimoriadne silným samovýsevom.

Prečo je Orlíček majstrom v krížení?

Orlíčky sa v záhrade veľmi ochotne krížia medzi sebou. Ak máte viacero odrôd, nové rastlinky zo samovýsevu budú mať často úplne iné farby ako pôvodné rastliny. Ak chcete udržať čistotu odrody, musíte odstraňovať odkvitnuté kvety skôr, než sa vytvoria semená.

V dizajne je orlíček neprekonateľný v „cottage garden“ a prírodných záhradách. Výborne sa dopĺňa s papraďami, orlíčkami, nezábudkami a neskorými cibuľovinami. Hoci jeho kvety pôsobia krehko, sú prekvapivo odolné a výborné aj na rez do menších kytíc. Upozornenie: Podobne ako väčšina iskerníkovitých, aj orlíček je mierne jedovatý.