Praslička (Equisetum)
Praslička, latinsky Equisetum, je jednou z najstarších rastlín na našej planéte. Táto trvalka je „živou fosíliou“, ktorá dominovala zemskému povrchu už pred miliónmi rokov. Hoci sa v bežných záhradách často vníma ako ťažko odstrániteľná burina, v modernej záhradnej architektúre (najmä v minimalistickom a japonskom štýle) sa využíva pre svoju unikátnu grafickú štruktúru a schopnosť rásť vo vode.
Najpredávanejšie
Radenie produktov
Výpis produktov
Ovládacie prvky výpisu
Čím je Praslička zaujímavá z botanického hľadiska?
Prasličky sú nekvitnúce výtrusné rastliny. Ich stavba je úplne odlišná od bežných trvaliek.
- Stonky: Sú duté, článkované a silne inkrustované oxidom kremičitým, vďaka čomu sú drsné na dotyk (kedysi sa používali na drhnutie riadu).
- Listy: Sú redukované na drobné šupinky v praslenoch okolo článkov stonky.
- Rozmnožovanie: Nerastú z kvetov, ale z výtrusov produkovaných v klasoch na vrcholoch stoniek a veľmi agresívne sa šíria podzemnými podzemkami.
Aké stanovište vyžaduje Praslička v záhrade?
Väčšina druhov, ako napríklad Equisetum hyemale (praslička zimná), sú typické vlhkomilné rastliny.
- Voda a pôda: Vyžadujú bahnitú, neustále mokrú pôdu alebo plytkú vodu (zóna 0 až 10 cm pod hladinou).
- Svetlo: Prosperujú na plnom slnku aj v polotieni.
- Kontrola rastu: Kvôli ich mimoriadne invazívnemu charakteru je nevyhnutné sadiť ich do uzavretých nádob alebo pevných koreňových bariér, inak v priebehu pár rokov obsadia celý záhon.
Využitie v modernom dizajne
Praslička zimná je vďaka svojim tmavozeleným, vzpriameným stonkám ideálna do moderných geometrických kompozícií. Často sa vysádza do nerezových alebo betónových korýt k moderným stavbám, kde vytvára efekt „živého plotu v malom“. Je to vždyzelená rastlina, takže si svoju štruktúru zachováva aj počas zimy, čo je v moderných záhradách vysoko cenené.