Javor dlaňovitolistý Tamukeyama na 160-170 cm kmienku, výška 180-200 cm, kvetináč 10 l

Javor dlaňovitolistý ‘Tamukeyama’ na kmienku je elegantná, pomaly rastúca drevina s pravidelnou previsnutou korunou. Odroda patrí medzi strihanolisté japonské javory a vytvára dlhé, kaskádovito prevísajúce konáre. Vďaka vrúbľovaniu na kmienok sa jemná koruna nachádza nad zemou a postupne vytvára pôsobivý dáždnikovitý až kupolovitý tvar. Najväčšou ozdobou sú hlboko vykrajované, čipkovité listy. Na jar sa objavujú v sýtych purpurovočervených až bordových odtieňoch. Počas leta zostávajú tmavo červenofialové, pri silnejšom zatienení však môžu nadobudnúť zelenofialový nádych. Na jeseň sa sfarbujú do žiarivých odtieňov oranžovej, karmínovej a jasne červenej. Drobné červenofialové kvety sa objavujú na jar, ale sú nenápadné a hlavnou okrasnou hodnotou rastliny zostávajú listy a tvar koruny. Odroda ‘Tamukeyama’ vynikne ako solitér pri terase, vstupnom chodníku, jazierku alebo v menšej záhrade. Vhodná je aj do japonských záhrad, skaliek a dostatočne veľkých nádob. Výška kmienka zostáva po výsadbe približne rovnaká – kmienok postupne hrubne, ale do výšky sa výrazne nepredlžuje. Ďalej rastie predovšetkým koruna, ktorá sa rozširuje do strán a jej konáre prevísajú nadol.

Javor ‘Tamukeyama’ vysádzame na chránené miesto s dostatkom rozptýleného svetla. Najvhodnejšie je stanovisko s ranným slnkom a ľahkým popoludňajším zatienením. Na úplne tienistom mieste môže byť sfarbenie listov menej výrazné, zatiaľ čo na horúcom, suchom a veternom stanovisku môže dochádzať k zasychaniu okrajov jemných listov. Výsadbová jama by mala byť širšia než koreňový bal, ale nie výrazne hlbšia. Rastlinu vysádzame do rovnakej hĺbky, v akej rástla v pôvodnom kvetináči. Koreňový krčok ani miesto štepenia sa nesmú zahrnúť zeminou. Po výsadbe pôdu dôkladne zalejeme a povrch môžeme prikryť vrstvou kôry alebo vyzretého kompostu. Mulč nesmie byť nahrnutý priamo ku kmienku. Počas prvých rokov po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka, najmä počas teplých a suchých období. Pôda má zostať mierne vlhká, nie však trvalo rozmočená. Dobre zakorenená rastlina zvládne kratšie obdobie sucha, ale dlhodobý nedostatok vody môže spôsobiť popálenie a predčasné opadávanie listov. Kmienkovú rastlinu je vhodné po výsadbe upevniť ku kolu, aby vietor nepoškodil korene ani miesto štepenia. Úväzok pravidelne kontrolujeme a po dostatočnom zakorenení ho odstránime. Korunu nechávame rásť prirodzene a režeme ju iba v nevyhnutnom rozsahu. Výhonky vyrastajúce z podpníka pod miestom štepenia odstránime čo najskôr.

Pri pestovaní v nádobe je potrebná veľká nádoba s odtokovými otvormi a kvalitný, dobre priepustný substrát. Nádobová rastlina vyžaduje pravidelnejšiu zálievku a počas zimy ochranu koreňového balu pred úplným premrznutím. Nádobu možno obaliť izolačným materiálom a umiestniť na chránené miesto. Rastlina sa nemá zimovať vo vykurovanej miestnosti, pretože potrebuje prirodzené obdobie vegetačného pokoja.