Mykorhízne huby

Ako sa mykorhízne huby aplikujú a kedy je najvhodnejší čas na ich použitie?

Mykorhízne huby pre záhradné účely sú dostupné vo forme prášku, granúl alebo gélového prípravku, ktoré obsahujú spóry a fragmenty podhubia užitočných húb. Aplikácia je najúčinnejšia pri výsadbe alebo presádzaní rastlín – vtedy máme možnosť priamo preparát zaniesť ku koreňom. Postup je jednoduchý: pri sadení stromčeka, kríka či sadenice zeleniny posypeme alebo potrieme korene mykorhíznym prípravkom tak, aby čo najviac spórov prišlo do kontaktu s koreňovými vlásočnicami. Napríklad pri stromoch sa odporúča dať dávku prášku do výsadbovej jamy a pomiešať s trochou zeminy okolo koreňového balu. Pri priesadách rajčín či paprík môžete granulky alebo gél naniesť priamo na obnažený koreňový bal pred zasadením do pôdy. Dôležité je mechanické spojenie – huba musí „nájsť“ koreň, preto ju nedávame ďalej než pár centimetrov od neho. Výhodou je, že mykorhízny preparát stačí použiť raz za život rastliny – huby sa na koreňoch uchytia a potom už s rastlinou žijú trvalo. Najvhodnejší čas na aplikáciu je teda počas sadenia, čo býva jar alebo jeseň v prípade drevín, respektíve jar pri zelenine a letničkách. Dá sa však aplikovať aj dodatočne k už rastúcim rastlinám – napríklad u trvaliek či starších stromov môžete urobiť okolo koreňov sondy (dierky) a nasypať preparát do nich, aby sa dostal ku koreňom. Účinok síce nebude tak okamžitý ako pri priamom obalení koreňov, ale časom sa huba tiež uchytí. Pôdna teplota by pri aplikácii nemala byť príliš nízka – optimálne nad 10 °C, aby sa huby začali rýchlo vyvíjať. Preto ak sadíte na jeseň do chladnúcej pôdy, efekt sa prejaví až na jar. Naopak v skleníku či interiéri môžete mykorhízne huby aplikovať kedykoľvek počas roka. Po aplikácii je vhodné pôdu mierne zavlažiť, aby sa spóry aktivovali a začali kolonizovať korene. Treba tiež vynechať použitie systematických fungicídov v okolí týchto rastlín, lebo tie by mohli huby zahubiť – aspoň niekoľko týždňov pred a po aplikácii mykorhízy nepoužívajte protiplesňové prípravky na pôdu. Naopak klasické prírodné hnojivá alebo kompost nevadia – s nimi mykorhízne huby „vychádzajú“ dobre. Mykorhízne preparáty sa často predávajú špecificky cielené – napríklad na ihličnany, na rajčiny a papriky, na čučoriedky atď. Je dobré toto rešpektovať a vybrať si typ vhodný pre danú skupinu rastlín, pretože existuje viac druhov mykorhíznych húb a nie všetky spolupracujú so všetkými rastlinami. Napríklad čučoriedky potrebujú špecifickú erikoidnú mykorhízu. Všeobecne však väčšina záhradných rastlín tvorí tzv. arbuskulárnu mykorhízu (AM) – sem patria takmer všetky zeleniny, ovocné stromy, okrasné kry, trvalky, trávniky apod. Výnimkou sú napríklad kapustovité a špenátovité rastliny, ktoré mykorhízu netvoria – tam je zbytočné huby pridávať, lebo sa s koreňmi nespoja. Najlepšie výsledky dosiahnete pri plodinách, ktoré majú dlhšie vegetačné obdobie alebo sú viacročné – stromy, kry, paradajky, papriky, tekvice, jahody, cibule, cesnak, ruže, trvalky, bylinky, ihličnany, izbové rastliny atď. Týmto všetkým vie mykorhíza pomôcť.

Aké konkrétne výhody si všimnem po použití mykorhíznych húb?

Účinok mykorhíznych húb nemusí byť viditeľný zo dňa na deň, ale počas vegetácie si zaiste všimnete niekoľko pozitívnych zmien. Mladé rastliny po vysadení rýchlejšie a silnejšie zakorenia – často pozorujeme, že sadeničky papriky či paradajok s mykorhízou sa takmer nezastavia v raste po presadení, netrpia presádzacím šokom a rýchlo nasadzujú na kvitnutie. V priebehu sezóny budú rastliny viditeľne vitálnejšie, s bujnejším olistením a mohutnejšími prírastkami. Zvýšená odolnosť voči suchu sa prejaví najmä u okrasných drevín a trávnika – mykorhízne trávniky lepšie prežívajú obdobie bez dažďa, a napríklad tuje alebo iné ihličnany si dlhšie zachovajú sviežu farbu aj pri strese z nedostatku vody. Taktiež odolnosť voči chorobám býva vyššia: rastliny s mykorhizou menej často trpia napríklad koreňovou hnilobou alebo vädnutím, keďže podhubie okolo koreňov vytvára určitú ochrannú bariéru. Úroda plodových zelenín a ovocia býva citeľne bohatšia – mykorhízne paradajky či uhorky kvitnú vo väčšom počte kvetov, plodia dlhšie do sezóny a plody môžu byť aj o čosi väčšie či početnejšie. Pri okrasných kvetoch, ako sú ruže alebo trvalky, zas spozorujete bohatšie kvitnutie a intenzívnejšie farby kvetov. Veľký význam má mykorhíza pre čučoriedky a rododendrony – tieto kyslomilné rastliny sú v prirodzenosti silne mykorhízne a v záhradách často trpia bez dostatočnej hubovej symbiózy. Po dodaní správnych mykorhíznych húb (špeciálne prípravky pre vresoviskové rastliny) môžu náhle prosperovať aj čučoriedky, ktorým sa predtým nedarilo – zaznamenáte zelšie olistenie a lepší rast výhonov. V neposlednom rade, dlhodobo sa zlepšuje štruktúra a kvalita pôdy vo vašej záhrade. Mykorhízne huby totiž produkujú rôzne látky (napr. glomalín), ktoré zlepšujú drobkovitú štruktúru pôdy a jej schopnosť udržať vodu a živiny. Tým prispievajú k celkovému ozdraveniu pôdneho ekosystému. Záhrada s aktívnou mykorhízou je jednoducho živšia a odolnejšia – rastliny v nej rastú tak, ako to zamýšľala príroda, využívajúc prastaré partnerstvo s hubami. Pre záhradkárov to znamená menej starostí s prihnojovaním a polievaním (hoci úplne ich to nenahradí) a viac radosti z bujnej vegetácie a bohatej úrody. Mykorhízne huby sú tak tichým, neviditeľným spojencom, ktorého efekt sa prejaví vo všetkých kútoch vašej záhrady od zeleninových hriadok až po ovocný sad.