Buk lesný Red Weeping na 170-190 cm kmienku, výška 220-240 cm, kvetináč 18 l

Buk lesný ‘Red Weeping’ na kmienku je pomaly rastúca opadavá drevina s výraznou previsnutou korunou a tmavými purpurovými listami. Koruna má široký, dáždnikovitý až hríbovitý tvar. Konáre sa rozrastajú do strán a následne kaskádovito klesajú nadol, čím vytvárajú výraznú architektonickú siluetu. Listy sú oválne až elipsovité, lesklé a na okrajoch mierne zvlnené. Na jar sa rozvíjajú v sýtych červenofialových až purpurových odtieňoch. Počas leta zostávajú tmavopurpurové, pričom na menej slnečnom stanovisku môžu postupne nadobudnúť purpurovozelený nádych. Na jeseň sa sfarbujú do medených, bronzových až červenohnedých tónov.

V apríli a máji sa súčasne s listami objavujú nenápadné žltozelené kvety. Samčie kvety vyrastajú v guľovitých previsnutých súkvetiach, samičie sú menšie a menej nápadné. Na starších rastlinách sa po opelení môžu vytvoriť trojhranné bukvice uzavreté v ostnitých obaloch, ich tvorba však nemusí byť každoročne pravidelná.

Hladký sivý kmienok kontrastuje s tmavým olistením a vynikne aj počas zimy. Kmienková forma je vhodná ako dominantný solitér do trávnika, reprezentatívnej predzáhradky alebo väčšieho zmiešaného záhona. Pri výsadbe jej treba ponechať dostatok miesta, pretože koruna sa vekom rozširuje a dlhé konáre môžu siahať až k zemi.

Buk ‘Red Weeping’ vysádzame ideálne na jar alebo na jeseň. Kontajnerovanú rastlinu možno vysadiť aj počas vegetácie, nie však do zamrznutej, podmočenej alebo výrazne presušenej pôdy. Letná výsadba je možná iba pri zabezpečení pravidelnej zálievky. Výsadbová jama má byť približne dvojnásobne širšia než koreňový bal, ale nie hlbšia. Vrchná časť koreňového balu musí po výsadbe zostať na úrovni okolitého terénu. Buk je citlivý na príliš hlbokú výsadbu, preto kmienok, koreňový krčok ani miesto štepenia nezahŕňame zeminou. Po vybratí rastliny z nádoby jemne uvoľníme korene rastúce po obvode balu. Jamu zasypeme predovšetkým pôvodnou zeminou. Pri chudobnej pôde možno primiešať menšie množstvo vyzretého kompostu. Čerstvý hnoj ani koncentrované minerálne hnojivo nepridávame priamo ku koreňom. Po výsadbe strom dôkladne zalejeme. Počas prvých dvoch rokov kontrolujeme vlhkosť pôdy a zalievame najmä počas suchých, teplých a veterných období. Zálievka má byť menej častá, ale výdatná, aby sa voda dostala k celému koreňovému balu. Pôda má zostať mierne vlhká, nesmie však byť trvalo rozmočená. Povrch pôdy môžeme zakryť približne 5–7 cm vrstvou kompostovanej kôry alebo iného organického mulču. Mulč pomáha zadržiavať vlhkosť a obmedzuje konkurenciu trávy. Bezprostredne okolo kmienka ponecháme voľný priestor, aby kôra nezostávala trvalo vlhká.

Kmienková forma s previsnutou korunou je pomerne ťažká a zachytáva vietor, preto ju po výsadbe odporúčame upevniť ku kvalitnej opore. Kôl alebo dvojica kolov má stabilizovať najmä koreňový bal, nie pevne znehybniť celý strom. Úväzok pravidelne kontrolujeme a povoľujeme podľa hrubnutia kmienka. Opora sa zvyčajne odstráni po dvoch až troch rokoch, keď je strom dostatočne zakorenený.

Korunu nechávame vyvíjať prirodzene. Odstraňujeme iba poškodené a nevhodne rastúce konáre a všetky výhonky vyrastajúce z podpníka. Dlhé previsnuté vetvy možno skrátiť len vtedy, ak ležia na zemi alebo prekážajú pri údržbe, pričom sa snažíme zachovať prirodzenú kaskádovitú siluetu.

Vzhľadom na dospelú šírku koruny nie je táto drevina vhodná na dlhodobé pestovanie v bežnom kvetináči. Najlepšie sa vyvíja vo voľnej pôde, kde má koreňový systém dostatok priestoru.