Drieň jedlý, výška 30-50 cm, kvetináč 2 l

Drieň jedlý je odolný opadavý ker alebo menší strom s prirodzene hustým, rozložitým rastom. Patrí medzi dreviny, ktoré kvitnú veľmi skoro – často ešte pred pučaním listov. Už koncom zimy alebo skoro na jar vytvára množstvo drobných žltých kvetov usporiadaných v malých okolíkoch, vďaka čomu je výrazný v období, keď väčšina záhrady ešte nekvitne. Po odkvitnutí sa vytvárajú lesklé červené, podlhovasté plody známe ako drieňky. Sú jedlé, no najchutnejšie sú po úplnom dozretí, keď zmäknú a majú sladkokyslú až kyslastú chuť. Využívajú sa najmä na džemy, sirupy, kompóty, šťavy alebo domáce spracovanie. Listy sú zelené, vajcovité až elipsovité, s výraznejšou žilnatinou. Na jeseň sa môžu sfarbovať do žltých, oranžových až červenofialových odtieňov. Drieň jedlý je vhodný ako solitér, do prírodných a jedlých záhrad, do živých plotov, na okraje pozemkov aj do väčších záhonových kompozícií. Je pomerne nenáročný, dobre znáša rez, mestské prostredie aj sucho po zakorenení. Najlepšie rastie na slnečnom až polotienistom mieste v priepustnej, výživnej pôde.

Sadenicu drieňa obyčajného vysádzame na slnečné až polotienisté miesto. Ak je cieľom bohaté kvitnutie a úroda plodov, najvhodnejšie je slnečné stanovisko. Pred výsadbou je vhodné koreňový bal dobre zaliať. Výsadbová jama má byť aspoň o niečo širšia než koreňový bal, aby sa rastlina rýchlejšie zakorenila. Rastlinu sadíme do rovnakej hĺbky, v akej rástla v kvetináči. Po výsadbe pôdu jemne pritlačíme a dôkladne zalejeme. Počas prvej sezóny je dôležitá pravidelná zálievka, hlavne v suchom počasí. Po dobrom zakorenení je drieň pomerne odolný a zvláda aj suchšie obdobia. Rez nie je nutný každý rok. Pri prirodzene rastúcom solitéri stačí odstraňovať suché, poškodené alebo krížiace sa výhony. Ak sa pestuje ako živý plot, dá sa pravidelne tvarovať, najlepšie po odkvitnutí alebo po zbere plodov podľa toho, či je prioritou vzhľad alebo úroda. Pri pestovaní pre plody je vhodné rezať mierne, aby sa neodstránilo príliš veľa kvetonosného dreva.